Každý krok sa počíta

Ahojte, milí čitatelia,

volám sa Sidónia Zasadová a som študentkou slovakisticko-mediálnych štúdií na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Tento odbor študujem už štvrtý rok a stále hľadám ten správny smer, ktorým by som sa mohla uberať. Aj preto by som sa s vami chcela podeliť o moju skúsenosť, ktorá vás možno inšpiruje a ukáže vám, že každá príležitosť – aj tá na prvý pohľad nenápadná – vám môže otvoriť dvere k niečomu väčšiemu.

O Arténe - kreatívnom centre STVR v Košiciach som sa dozvedela minulý rok od spolužiačky, ktorá navštevovala v zimnom semestri workshop zameraný na moderovanie a ďalšie mediálne zručnosti. O samotnom kreatívnom centre som mala len málo informácií a úprimne som ani netušila, čo všetko môže študentom ponúknuť v oblasti praktického a teoretického rozvoja. V tom čase som však o takéto mimoškolské aktivity nejavila veľký záujem, nemala som ani motiváciu sa zúčastňovať niečoho, čo nie je finančné ohodnotené. Popri škole sa snažím pracovať, aby som si vedela finančne pomôcť, a práve preto mi nezostáva často energia a ani chuť zapájať sa do ďalších aktivít, hoci práve tie by mi mohli priniesť nové zručnosti a skúsenosti. S odstupom času sa na to, samozrejme, pozerám úplne inak. Po nejakom čase sa začalo kreatívne centrum Arténa viac dostávať do podvedomia aj u nás na UPJŠ v Košiciach.

Vo februári tohto roka nám na jednej hodine naša vyučujúca Diana Gabríková predstavila ponuku kreatívneho centra. Informovala nás, že centrum dáva možnosť mladým ľuďom a študentom zapojiť sa do pilotného projektu ŠTÚDIO 25: ISLAND. Keďže Diana je zároveň jednou z lektoriek v tomto projekte, snažila sa nás motivovať a presvedčiť, prečo by sme mali túto príležitosť využiť. Najväčším lákadlom tohto projektu bola možnosť vycestovať na niekoľko dní na Island a zažiť divokú prírodu na vlastnej koži. Tento rok som však medzi týmito študentmi, ktorí vycestovali, nebola. Napriek tomu som vďaka účasti v samotnom projekte získala množstvo cenných skúseností, vedomostí, ale hlavne nové priateľstvá.

Všetci účastníci tohto vybraného kurzu sme sa napokon zhodli, že sa budeme venovať práve moderátorskej časti. Za veľké pozitívum považujem hlavne to, že sme mohli spolupracovať s ostatnými účastníkmi kurzov. Táto spolupráca priniesla nové pohľady na rôzne úlohy, ktoré sme mali plniť. Počas kurzov sme najviac spolupracovali najmä s dramaturgmi a scenáristami, neskôr aj so žiakmi z umeleckej strednej školy, ktorí nám pomáhali so strihom. V rámci projektu sme pripravovali rôzne výstupy, ktoré sa tematicky zameriavali práve na život na Islande a na príbehy ľudí, ktorí sú silno spätí s touto krajinou. V rámci workshopov som dostala za úlohu spolupracovať so scenáristkou Veronikou, kde sme spoločne pripravovali rozhovor s veľmi inšpiratívnym človekom – Ľubom Šiškom.

počas našich kurzov vytvoriť aj nejaké konkrétne výstupy a to už v priebehu dvoch či troch týždňov. A práve to je reálna práca v médiách – prekvapivá, rýchla, ale stále precízna. Hneď sme sa pustili do prípravy rozhovoru, ktorý sme z viacerých dôvodov mohli realizovať len cez platformu Zoom. Bol to môj prvý oficiálny rozhovor, takže spätne sa mi v hlave premietalo množstvo okamihov, ktoré by som do budúcna mala zmeniť a na čo si dať pozor. A práve to beriem ako pozitívnu skúsenosť, keďže každý chybný, ale aj správny krok má môže posunúť vpred. Vedenie rozhovoru si vyžaduje ešte veľa tréningu, najmä v odbúravaní stresu. Tento samotný rozhovor má svoje pokračovanie.

S materiálom, ktorí nám poskytli kameramani, sme pracovali ďalej v spolupráci so strihačmi. Rada by som sa ešte vrátila k tým, ktorí mali tú možnosť vycestovať na Island. Títo študenti mali veľmi dôležitú úlohu – urobiť čo najviac zaujímavých a kvalitných záberov, ktoré sa následne využili do dokumentárneho filmu o Islande, ktorý sa vysielal aj v televízii. Tento materiál sme využívali aj pri tvorbe našich príspevkov o inšpiratívnych ľuďoch. Následne po hodinách práce v strižniach sme vytvorili zaujímavý rozhovor plný záberov priamo z Islandu aj s pohľadom danej osoby na túto krajinu.

Musím uznať, že každý jeden účastník vytvoril veľmi zaujímavý príspevok, ktorý mal svoje špecifiká.

Nemôžem zabudnúť na lektorov, ktorí sa nám venovali aj mimo hodín workshopov, bez nich by sme to nezvládli dotiahnuť do takého úspešného konca. Každá jedna pripomienka, námietka a zmena nás posúvali vpred a pomohli nám vyprodukovať kvalitný príspevok. Tento pohľad píšem niekoľko týždňov po ukončení projektu ŠTÚDIO 25:ISLAND. Hodnotím ho ako veľmi rýchly a intenzívny projekt, ktorý by mohol trvať o niekoľko týždňov dlhšie. Viac času by nám umožnilo lepšie sa spoznať a vytvoriť aj väčšie množstvo výstupov, ktorým by sme sa detailnejšie venovali.

Aj napriek tomu mi dal tento projekt to, čo mal. Priniesol mi nové skúsenosti a zručnosti priamo z praxe od najlepších profesionálov. Som vďačná, že som nabrala odvahu a rozhodla sa zahodiť lenivosť. Verím, že aj malý krok dokáže posúvať nielen moje, ale aj vaše hranice.

Sidónia Zasadová